Arteterapia a rozvoj kreativity u dospelých

Jana Villanueva
30. 7.
Minut čtení: 4

Ako môže tvorivý proces podporiť kreatívne myslenie, sebapoznanie a sebarealizáciu

„Poznaj samého seba“ je jeden z najznámejších filozofických odkazov našej kultúry. Môžeme ho vnímať ako výzvu k sebareflexii, ale aj ako prísľub, že cesta sebapoznania nás môže postupne priviesť k autentickejšiemu a naplnenejšiemu životu.

Arteterapia môže byť jedným z nástrojov, ktoré nás na tejto ceste sprevádzajú. Prostredníctvom výtvarnej tvorby nám umožňuje uvidieť aj to, čo zatiaľ nevieme pomenovať slovami, vystúpiť zo zabehnutých spôsobov premýšľania a objavovať nové možnosti.

Prečo dospelí postupne strácajú odvahu tvoriť?

V dospelosti sme zvyknutí premýšľať najmä logicky a prakticky. Máme radi veci pod kontrolou, pretože nám predvídateľnosť prináša pocit bezpečia. Čím menej možností pripustíme, tým menšie sa môže zdať riziko chyby, nesprávneho rozhodnutia alebo osobného zlyhania.

Takáto „klietka istôt“ má však aj svoju cenu. Strach z chyby môže postupne oslabovať našu prirodzenú tvorivosť.

Deti tvoria inak. Zvyčajne neriešia, či je ich výtvor dostatočne dobrý. Tvoria zo zvedavosti, z radosti z objavovania a zo samotného zmyslového zážitku. Vymýšľajú si vlastné svety a príbehy bez potreby dosiahnuť dokonalý výsledok.

S pribúdajúcim vekom však do tvorby čoraz viac vstupuje hodnotenie. Začneme sa porovnávať, obávať kritiky a premýšľať nad tým, čo si o našom výsledku pomyslia ostatní. Tvorivosť môžu brzdiť aj perfekcionizmus, rutina, únava, zahltenie či tlak na rýchlosť a výkon.

Pozornosť sa presúva od samotného procesu k výsledku. Namiesto radosti z objavovania prichádza otázka: „Je to dosť dobré?“

Bez správneho a nesprávneho výsledku

Arteterapia ponúka priestor, v ktorom sa výtvarný výkon nehodnotí. Nejde o to, či človek vie kresliť, ani o to, či jeho obraz spĺňa estetické kritériá.

Dôležitý je samotný proces tvorby, osobný význam vytvoreného diela a následná reflexia.

Keď neexistuje jediný správny výsledok, človek môže postupne obchádzať svojho vnútorného kritika. Môže skúšať, meniť, experimentovať a dovoliť si byť nedokonalý. Práve v takomto prostredí sa môže znovu objaviť prirodzená zvedavosť a odvaha tvoriť.

Podpornú úlohu má aj arteterapeut, ktorý dielo neposudzuje a neurčuje, čo znamená. Všíma si proces, opisuje to, čo vidí, a kladie otázky, ktoré pomáhajú človeku skúmať vlastné prežívanie.

Byť videný a prijímaný vo vlastnom tvorivom prejave môže byť veľmi podpornou skúsenosťou.

Keď nemusíme mať všetko pod kontrolou

Niektoré výtvarné materiály sa nedajú úplne ovládať. Akvarel sa rozteká, mokrá hlina mení tvar a farby sa môžu miešať inak, než sme plánovali.

Práca s takýmto materiálom nás pozýva reagovať na to, čo práve vzniká. Namiesto presného plánovania sa učíme vnímať prítomný okamih, prispôsobovať sa a dôverovať vlastnej intuícii.

Tvorivý proces tak môže uvoľňovať napätie spojené s potrebou kontroly. Myseľ dostáva priestor fungovať slobodnejšie, skúšať nové možnosti a hľadať riešenia, ku ktorým by sme sa iba racionálnym premýšľaním nemuseli dostať.

Kreativitu pritom nemusíme niekde hľadať. Často si na ňu potrebujeme skôr znovu rozpomenúť.

Vytvoriť niečo, čo predtým neexistovalo

V digitálnom svete môžeme postupne strácať kontakt s telom, materiálom a bezprostrednou skúsenosťou. Pri výtvarnej tvorbe však vzniká niečo hmatateľné.

Držať v rukách artefakt, ktorý pred chvíľou neexistoval a vznikol naším pričinením, môže byť posilňujúce. Pripomína nám, že máme schopnosť tvoriť, meniť a ovplyvňovať.

V arteterapii navyše môžeme vytvorené dielo ďalej pretvárať. Môžeme doň niečo pridať, odstrániť, prekryť alebo ho vytvoriť nanovo. K jednej téme sa možno vrátiť viackrát a pozrieť sa na ňu z rôznych perspektív.

Skúsenosť, že môžeme meniť obraz, môže podporiť aj uvedomenie, že nie sme bezmocní voči vlastným životným príbehom. Môžeme hľadať nové pohľady, skúšať odlišné riešenia a postupne meniť spôsob, akým k situáciám pristupujeme.

Od obrazu k pomenovaniu

Dôležitou súčasťou arteterapie je reflexia. Človek opisuje svoje dielo vlastnými slovami a zamýšľa sa nad tým, ako tvoril, čo počas procesu cítil a čo pre neho jednotlivé prvky znamenajú.

Výtvarná tvorba môže pomôcť preniesť vnútorné prežívanie do vonkajšej, viditeľnej podoby. To, čo bolo dovtedy nejasným pocitom, môže dostať farbu, tvar alebo konkrétny obraz.

Vďaka vytvorenému odstupu už človek nemusí byť svojím pocitom úplne pohltený. Môže ho pozorovať, pomenovať, skúmať a hľadať nové spôsoby, ako s ním pracovať.

Otázky arteterapeuta alebo podnety skupiny môžu priniesť ďalšie perspektívy. Význam diela však nevzniká prostredníctvom vonkajšieho hodnotenia. Vychádza predovšetkým z toho, čo vo svojom obraze objavuje samotný autor.

Kreativita ako cesta k sebarealizácii

Sebarealizácia znamená možnosť rozvíjať a využívať vlastný potenciál. Arteterapia môže tento proces podporovať tým, že človeku umožňuje lepšie vnímať svoje hodnoty, potreby, túžby, vnútorné konflikty aj zdroje.

Tvorivý proces môže ukotvovať, uvoľňovať a prinášať nové uvedomenia. Pomáha človeku byť viac v kontakte so sebou, svojím telom a intuíciou.

Kreativita sa pritom neprejavuje iba pri maľovaní alebo kreslení. Schopnosť tvoriť znamená aj schopnosť nachádzať nové riešenia, pružnejšie reagovať na zmeny a aktívne formovať vlastný život.

Osobná skúsenosť autorky

Pre mňa osobne arteterapia a skupinové vzdelávanie otvorili dvere do nového sveta – do môjho vlastného vnútorného sveta. Arteterapeutický prístup mi pomohol postupne uvoľňovať mentálne limity spojené s tvorbou a posilnil moje sebavedomie aj odhodlanie tvoriť.

Dôležité miesto v mojom živote má intuitívna a automatická kresba. Pomáha mi uzemniť sa, znížiť stres a zároveň ma inšpiruje k ďalšej tvorbe. Vnímam ju ako spojenie s intuitívnou časťou seba, ktorá nepotrebuje postupovať logicky ani lineárne.

Postupom času som si prostredníctvom tvorby nachádzala vlastný umelecký rukopis. Rôznorodosť techník, materiálov, časové obmedzenia aj zdieľanie v skupine mi pomáhali prekonávať limitujúce presvedčenia a viac vnímať svoje telo, intuíciu a tvorivý potenciál.

Tvorivosť, ktorú v sebe stále máme

Arteterapia nie je iba terapeutickou metódou využívanou pri psychických ťažkostiach alebo spracovaní náročných skúseností. Môže byť aj nástrojom osobného rozvoja dospelých, ktorí chcú lepšie spoznať seba, rozvíjať svoju tvorivosť a žiť autentickejšie.

Keď si dovolíme tvoriť bez strachu z hodnotenia, môžeme v sebe prebudiť odvahu experimentovať, meniť zaužívané postupy a uskutočňovať zmeny aj mimo tvorivého priestoru.

Tvorivosť sme nestratili. Možno sme ju iba na istý čas prekryli požiadavkami, očakávaniami a strachom z nedokonalosti. Arteterapia nám môže pomôcť znovu si na ňu rozpomenúť.

Autorka pôvodného odborného textu: Mgr. art. Jana Villanueva

Redakčné spracovanie a skrátenie pre web: AnimaMundi - centrum umeleckých terapií

Text vznikol v rámci vzdelávania AnimaMundi. Publikované so súhlasom autorky.