Keď hlina pomáha obnovovať kontakt so sebou aj so svetom

29. 9.

Minut čtení: 4

Práca s hlinou ako podpora človeka so zdravotným znevýhodnením

Po absolvovaní vzdelávania Arteterapia I. som premýšľala, ako by som mohla získané poznatky citlivo využiť v praxi. Dlhodobo sa pohybujem v prostredí pomáhajúcich profesií a zároveň sprevádzam človeka, ktorý po úraze žije so závažným telesným znevýhodnením.

Keď sme sa prvýkrát stretli, svoju potrebu pomenoval veľmi jasne: chcel sa opäť dostať medzi ľudí, byť v kontakte s kultúrou a umením a zažívať niečo, čo presahuje každodenný stereotyp.

Začali sme preto spolu navštevovať galérie, múzeá, koncerty, divadelné predstavenia a ďalšie kultúrne podujatia. Postupne som si čoraz intenzívnejšie uvedomovala, že umenie nemusí byť iba príjemným trávením voľného času. Môže vytvárať priestor na stretnutie, aktivizáciu, sebarealizáciu, zdieľanie aj opätovné nadväzovanie kontaktu so životom mimo vlastného domova.

Zdravotné znevýhodnenie mení viac než telo

Získané telesné znevýhodnenie môže ovplyvniť prakticky všetky oblasti života človeka. Nejde iba o obmedzenie pohybu alebo zmyslového vnímania. Človek sa môže vyrovnávať aj so zmenou svojej identity, sebavnímania, vzťahov, pracovného života a každodenných možností.

Zdravotná starostlivosť sa prirodzene sústreďuje najmä na telesný stav a rehabilitáciu. Rovnako dôležitá je však aj psychosociálna podpora – možnosť zostať v kontakte s ľuďmi, zažívať spolupatričnosť, objavovať nové záujmy a nachádzať oblasti, v ktorých sa človek môže slobodne rozhodovať a realizovať.

Kvalitu života neurčuje iba samotný zdravotný stav. Ovplyvňuje ju aj prostredie, dostupná podpora, medziľudské vzťahy a možnosti zapojiť sa do činností, ktoré človeku prinášajú zmysel.

Pri našich spoločných aktivitách preto nejde iba o vyplnenie voľného času. Ich zmyslom je podporovať kontakt s druhými ľuďmi, prinášať nové podnety, narúšať stereotyp a vytvárať priestor, v ktorom môže človek opäť objavovať svoje potreby, schopnosti a zdroje.

Prečo práve hlina?

Pri premýšľaní nad vhodnou výtvarnou technikou som si vybrala prácu s hlinou. Je to materiál, ktorý človek nevníma iba zrakom. Zapája hmat, pohyb, tlak, teplotu aj vnímanie vlastných rúk.

Hlinu môžeme stláčať, tvarovať, uhládzať, trhať, spájať alebo opakovane premieňať. To, čo vznikne, nemusí byť definitívne. Tvar môžeme zmeniť, rozobrať a vytvoriť nanovo.

Práve táto premenlivosť môže byť dôležitou súčasťou skúsenosti. Človek má možnosť rozhodovať, skúšať, korigovať svoje kroky a sledovať, ako sa materiál pod jeho rukami mení.

Práca s hlinou zároveň ponúka:

výrazný hmatový a telesný zážitok,
prirodzenú stimuláciu jemnej motoriky,
podporu sústredenia na prítomný okamih,
priestor na tvorivosť a predstavivosť,
možnosť vyjadriť skúsenosť aj bez množstva slov,
zážitok vlastného rozhodovania a dokončenia činnosti.

Pri človeku s pohybovým alebo zmyslovým obmedzením je však potrebné vždy prispôsobiť množstvo materiálu, pracovnú plochu, polohu tela, tempo aj dostupné pomôcky jeho individuálnym možnostiam. Cieľom nie je výkon ani vytvorenie esteticky dokonalého predmetu. Podstatný je samotný proces tvorby a skúsenosť, ktorú prináša.

Bezpečná téma ako začiatok

Na prvé stretnutie by som vybrala tému, ktorá je príjemná, zrozumiteľná a spojená s vnútornými zdrojmi človeka. Nešlo by o otváranie náročných alebo traumatických tém, ale o vytvorenie podpornej skúsenosti.

Pripravila som preto dve možnosti, medzi ktorými by si účastník mohol slobodne vybrať.

Moje šťastné ja

Inštrukcia môže znieť:

„Skús si predstaviť chvíľu, keď sa cítiš naozaj šťastne. S čím sa ti tento pocit spája? Pokús sa dať svojmu šťastnému ja pomocou hliny podobu alebo tvar. Môže byť konkrétny aj abstraktný.“

Téma nesmeruje k tomu, aby človek vytvoril vernú postavu. Môže pracovať s akýmkoľvek tvarom, štruktúrou alebo symbolom, ktorý preňho vystihuje pocit radosti, pokoja či spokojnosti.

Moja obľúbená hudba

Druhá aktivita prepája modelovanie s hudbou, ktorú má človek rád.

„Započúvaj sa do svojej obľúbenej skladby. Keby mala tvar, ako by vyzerala? Skús z hliny vytvoriť niečo, čo zachytáva to, čo v hudbe počuješ, cítiš alebo si pri nej predstavuješ.“

Hudba môže vyvolávať spomienky, telesné vnemy, nálady aj obrazy. Hlina ponúka možnosť dať týmto neviditeľným zážitkom hmatateľnú podobu. Človek nemusí presne vysvetľovať, čo cíti. Môže to vyjadriť prostredníctvom pohybu rúk, tvaru a materiálu.

Dôležitejšie než výsledok je sprevádzanie

Takéto stretnutie potrebuje jasný a bezpečný rámec. Na začiatku je dôležité predstaviť priestor, priebeh a cieľ aktivity, dohodnúť sa na možnostiach pomoci a uistiť účastníka, že môže kedykoľvek prestať, oddýchnuť si alebo zmeniť spôsob práce.

Počas tvorby by mal mať dostatok času a čo najväčšiu mieru samostatnosti. Pomoc má prichádzať až vtedy, keď si ju želá alebo keď je potrebná z praktických dôvodov. Aj spôsob poskytovania podpory ovplyvňuje, či človek zažíva vlastnú kompetentnosť a možnosť rozhodovať o sebe.

Na konci môže nasledovať rozhovor o priebehu tvorby a vzniknutom diele. Namiesto hodnotenia alebo interpretovania je vhodnejšie pýtať sa:

Ako sa ti s hlinou pracovalo?
Čo bolo príjemné a čo náročné?
Čo si si všimol počas tvorby?
Je na vytvorenom tvare niečo, čo je pre teba dôležité?
Chcel by si na ňom ešte niečo zmeniť?

Význam diela neurčuje sprevádzajúci človek. Autor sám rozhoduje, čo preňho vytvorený tvar znamená a koľko zo svojej skúsenosti chce zdieľať.

Poznať hranice svojej roly

Za dôležité považujem aj jasné uvedomenie vlastných odborných hraníc. Na základe absolvovaného vzdelávania nevykonávam arteterapiu ako psychoterapeutickú alebo zdravotnícku činnosť.

Arteterapeutické techniky však môžem primerane využívať v oblasti edukácie, mimoškolského vzdelávania a podpornej voľnočasovej činnosti. Ak by sa počas tvorby otvorila náročná psychická téma, je potrebné vedieť, kde sa moja kompetencia končí a kedy má situáciu prevziať psychológ, psychoterapeut alebo iný kvalifikovaný odborník.

Citlivé využívanie tvorivých techník nestojí iba na zaujímavom zadaní. Vyžaduje rešpekt, informovaný súhlas, bezpečné prostredie, individuálne prispôsobenie a schopnosť nepokračovať za hranicu, na ktorú sprevádzajúci nemá odborné oprávnenie.

Umenie ako cesta k účasti na živote

Práca s človekom so zdravotným znevýhodnením mi umožňuje vidieť svet aj z inej perspektívy. Pripomína mi, že potreba blízkosti, prijatia, tvorivosti a zmysluplnej činnosti patrí k základným ľudským potrebám, bez ohľadu na zdravotný stav.

Hlina sama osebe nevyrieši dôsledky úrazu ani nenahradí zdravotnú či psychoterapeutickú starostlivosť. Môže však vytvoriť priestor na dotyk s materiálom, vlastnou tvorivosťou a schopnosťou niečo ovplyvniť a vytvoriť.

Niekedy môže byť práve takýto jednoduchý tvorivý okamih jedným z krokov späť ku kontaktu so sebou, s druhými ľuďmi a so svetom.

Autorka pôvodného odborného textu: Ivana Prochásková

Redakčné spracovanie a skrátenie pre web: AnimaMundi - centrum umeleckých terapií

Článok vznikol spracovaním záverečnej práce vo vzdelávaní Arteterapia I. Osobné údaje a okolnosti týkajúce sa sprevádzaného človeka boli z dôvodu ochrany súkromia anonymizované.

Publikované so súhlasom autorky.